Turistika s deťmi

Na rozvoj duševných, telesných a vôľových vlastností dieťaťa vplýva obzvlášť priaznivo turistika. Je však dôležité, aby sa prispôsobila jednotlivým etapám vývoja dieťaťa.

Deti síce chcú spoznávať hory, ale nesmú v nich prepínať svoje sily alebo byť ohrozené.

Nie deti idú kvôli rodičom, ale naopak. Deti sa chcú na túre hrať, objavovať svoje bezprostredné okolie. Dosiahnutie vrcholu alebo iného stanového cieľa je im ľahostajné.

 Skúsený doprovod
Rodičia, ktorí sprevádzajú svoje deti v horách by mali byť primerane poučení a mali by disponovať dostatočnou skúsenosťou pre takúto úlohu. Práve neskúsenosť a nadmerná ctižiadostivosť rodičov bývajú najčastejším zdrojom nehôd detí v horách.

Základné plánovanie
Starostlivé plánovanie, ktoré si všíma i predpovede počasia je dôležité. Neslobodno sa spoliehať na šťastie a náhodu, ak sa máme domov vracať zdraví a zvlášť ak sme s deťmi.

Vzbudzovať radosť
Túra nesmie byť žiadnou viachodinovou "zaberačkou" alebo obtiažnym výstupom, ktorý deti nudí. Treba, aby sa uvoľnili pauzami a hrou počas cesty.

Časté pauzy
Deti sa rýchlo unavia, ale i zotavia. Polovica z času túry by mala byť oddychom.

Veľa tekutín
Deti ľahko vysmädnú. Potrebujú viac tekutín ako dospelí: asi jeden a pol až dvakrát viac.

Účelné oblečenie a výstroj
Oblečenie musí predovšetkým chrániť pred chladom a zlým počasím. Okrem vetra sa treba chrániť i pred intenzívnym slnečným žiarením. Ľahká a pevná obuv s dobrými ponožkami by mali byť pre deti rovnakou samozrejmosťou ako pre dospelých. Pri nosení dieťaťa na chrbte treba dbať na pohodlné sedadlo, vhodnú opierku hlavy a dostatočnú ochranu pred slnkom a chladom. Počas cesty treba striedať nosenie s pohybom a prestávkami pre hru.

Odvaha na návrat
Zostup sa často nezaháji včas a podceňuje. Únava a úbytok koncentrácie sú častými príčinami úrazov.

Tipy pre hru
Pozorovanie rastlín a zvierat (zväčšovacie sklo a ďalekohľad), možno púšťať loďky, vyrezávať píšťalky, maľovanie, kreslenie, hľadanie pekných lístkov a kamienkov je vhodné pre vytváranie zbierok.

Možnosti podľa veku

0 - 2 roky
Na základe medicínskych poznatkov netreba najmenšie deti do 2 rokov brať na horské túry, alebo výlety lanovkami (Slabá odolnosť voči infekcii, malé možnosti adaptácie na nedostatok kyslíka vo väčších výškach, zle sa im vyrovnávajú zmeny barometrického tlaku prehĺtaním, čo vedie často k bolestiam uší). Krátke prechádzky dolinami v teplých dňoch s pekným počasím sú pre ne vhodné.

2 - 4 roky
Narastajúci záujem o prírodu prejavujú deti asi od tretieho roka. Možno už plánovať krátke túry s častými pauzami. Počas nich skúma dieťa hravou formou prírodné prostredie. V náročnejšom teréne možno za pomoci rodičov skúšať prvé kroky bezpečného postupu.

4 - 6 rokov
V tomto veku sa nacvičuje hravou formou koordinácia jednotlivých pohybov. Túry sa podnikajú v ľahkom teréne, ale nemali by byť dlhšie ako pol dňa. Treba ich prerušovať pauzami, miesto pre hru sa však musí voliť s ohľadom na bezpečnosť, lebo dieťa v tomto veku ešte nerozpozná samo možné riziko.

6 - 9 rokov
Rodinné výlety bývajú pre dieťa fádne a potrebuje pri nich kamarátov zo školy. Teda choďte spolu s priateľmi. Deti objavujú čaro ľahko dosiahnuteľného dobrodružstva, horské potoky na púšťanie drievok, hrčovité stromy alebo balvany, ktoré sa dajú obliezať. Deti už môžu ísť do väčších výšok. Lezenie a nosenie ruksaku patria k hlavným atrakciám vo voľnej prírode.

9 - 13 rokov
Pribúda telesnej sily a deti sa učia predvídať riziko. Pokúšajú sa konať správne už na základe vlastného uvedomovania si nebezpečia. Nepozornosť je najčastejšou príčinou úrazu. Až asi od 8. roku sú deti schopné dlhšej koncentrácie.

13 - 16 rokov
Plne vyvinutá schopnosť sústredenia. Túry na ľade a firne je možné uskutočňovať od 14. roku. Maximálne zaťaženie chrbtice je 6 kg.